Kultivácia Ganodermy

 Čo sa týka spôsobu života Ganoderma Lucidum je parazitom schopným existencie za rôznych podmienok. To znamená, že nevyhnutne nepotrebuje hostiteľský organizmus, ale môže žiť aj na rozkladajúcom sa práchnivom dreve. Japonskí, čínski a malajskí bádatelia vykonali veľký pokrok v umelom pestovaní tejto huby v 70. rokoch minulého storočia. Na úplnom začiatku pokusov si všimli, že táto huba nie je veľmi náročná na substrát – postačujú jej piliny z väčšiny druhov opadavých stromov  - podobne ako hube šii-take. Ak sú vrecia zavreté, zhruba za mesiac sa inokulum (podhubie naočkované v tepelne sterilizovaných pilinách a uzavreté vo vreciach) začne rozvíjať približne v polovici substrátu.

 Ak by sa v tejto fáze vrecia otvorili a bola by zabezpečená vlhkosť (min. 90 %) a teplota (min. 25 - 30°C), kultúry by sa v priebehu dvoch mesiacov stali plodnými. Objavili by sa zárodky, ktoré by rástli ďalších 8 -10 týždňov, až kým by sa nevytvoril plne vyvinutý klobúk a telo. V Malajzii bol pilinový substrát obohatený ryžovými krúpami (s podielom 5 -10 %) a strúhanou citrónovou kôrou. Očkovanie bolo vykonané s klíčkom (inokulum – vlhký substrát obsahujúci aj varené obilie a preniknutý podhubím) na tepelne sterilizovanom substráte vo vreciach v dokonalo sterilných podmienkach, Tepelná sterilizácia znamenala, že substrát bol udržiavaný pri teplote 90 - 110°C po dobu 5 hodín. Podhubie sa takto naočkovaným substrátom rozšírilo v priebehu 2 - 3 týždňov. 

 Ak by sa vrecia otvorili v prostredí s vysokou vlhkosťou, dozretú úrodu by bolo možné získať za jeden mesiac. Pestovanie by však mohlo trvať až tri mesiace.

 Možné je aj rozsiahle pestovanie Ganoderma Lucidum na drevených trámoch. V Číne sa v minulosti testovalo i pestovanie na nesterilných drevených trámoch. Získať úrodu trvalo niekoľko rokov. Túto rozsiahlu metódu kultivácie je možné urýchliť tak, že štvrť metra dlhé trámy sa zavinú do fólie a sterilizujú predtým, ako sa naočkuje podhubie. Keď podhubie prenikne trámami, tieto sa zatlačia do mokrej pôdy tak, aby sa telá húb nemohli dostať do pôdy. Plesnivejúci trám prenáša cenné živiny z pôdy na huby. Táto „polorozsiahla“ kultivácia priniesla pekné, primerané a zdravé huby.

 Na základe výsledkov týchto predchádzajúcich skúseností boli vyvinuté rozsiahle moderné severoamerické, čínske alebo malajské (podrobne pozri na webovej stránke DXN) technológie. Substrát používaný pri tejto technológii sa skladá hlavne z dubových pilín (80 - 90 %) doplnených obilnými otrubami – väčšinou pšeničnými (10 - 20 %). Môže sa pridať 1 - 2 % uhličitanu vápenatého, aby sa udržalo požadované pH. Intenzitu prenikania podhubia substrátom je možné zvýšiť, ak sa do substrátu pridá 1 % cukru. Vlhkosť substrátu musí dosahovať 70 %. Týmto substrátom sa potom plnia polyetylénové vrecia, ktoré sa prikryjú vatou. Nasleduje tepelná sterilizácia – zvyčajne 120°C po dobu 15 minút.

 Bežným pravidlom je, že naočkovaný substrát býva zmiešaný s pšeničnými klíčkami. Pšeničné klíčky sa zmiešajú so substrátom zatrasením, až kým sa nezíska homogénna vrstva. Následne je potrebná teplota min. 30°C, aby podhubie rovnomerne a intenzívne preniklo substrátom. Podobne ako pri iných hubových kultúrach, ani tento proces nevyžaduje svetlo. Namiesto toho je pre tvorbu tiel po odstránení vatových vrstiev kľúčový prísun kyslíka prostredníctvom kyprenia a ventilácie, ktoré odoberajú oxid uhličitý. Ďalej sa vyžaduje teplota 20 - 25°C v spojení s 90 - 95 % vlhkosťou, 200 - 500 lux svetla neskôr, keď telá začnú rásť, 500 - 1000 lux.  Kyprenie a ventilácia vzduchu je v tejto fáze zásadná, nakoľko koncentrácia oxidu uhličitého v okolitom vzduchu nesmie presiahnuť 0,04 - 0,05 %. Ak sa teplota zvýši nad požadovanú úroveň, budú rásť tenké a zdeformované telá zlej kvality. Prostredníctvom pravidelného zvlhčovania treba tiež zabezpečiť potrebnú vlhkosť.

Na začiatku sú malé telá (cibuľky, zárodky) biele útvary prstovitého tvaru, ktoré rastú čoraz rýchlejšie. Nožička dostáva svoju lesklú farbu najprv na spodku. Neskôr sa zdvíha vršok, aby vytvoril asymetrický klobúk upevnený k nožičke na boku. Mladý klobúk je zvyčajne široký a ma obličkovitý tvar. Rastie od okraja označeného bielym golierom. Farba blízkosti v blízkosti nožičky tmavne, na začiatku je žltohnedá, postupne sa mení na červenú a tmavo červenohnedú. Nožička dospelých exemplárov je takisto tmavohnedá s lesklou glazúrou. 

Spodná strana klobúka (hyménium produkujúce výtrusy) má vždy svetlejšiu farbu, no staršie exempláre ju majú viac či menej hrubú a hnedkastú. Dužina je pevná, no ľahká, hlavne ak je vysušená. Veľmi pripomína studený a pevný pečatný vosk, avšak nie je drobivá. Zachováva si svoj tvar, farbu a biologickú hodnotu aj po úplnom vysušení. Jej podiel sušiny je približne 80 %. Nožičky, ktoré zostávajú v substráte, rastú rýchlejšie než exempláre dosahujúce na kyslík bohatú a na oxid uhličitý chudobnú atmosféru. Ak vlhkosť nie je vhodná, trpí tvorba klobúkov, nevyvinú sa klobúky pravidelného tvaru, ba niekedy sa klobúky nevyvinú vôbec.

Za priaznivých podmienok sa nožička rozvetvuje a rozširuje namiesto toho, aby rástla pozdĺžne.

z knihy: GANODERMA, Dr. Szabó László Gy., Dr. Babulka Péter, Főldi Attila

ďalšie články, zaujímavosti, ochutnávky a podujatia môžete sledovať na mojom fb profile:

*** KLIKNITE TU ***

 pre produkty obsahujúce Ganodermu: KLIKNITE SEM

Rozhovor s Dr. Limom o Ganoderme a Spiruline - SK